Bad Mojo: "Mal som muffin práve dnes na raňajky..."

Hned na úvod našeho rozhovoru otázka, kterou bys určitě nečekal... Proč Bad Mojo? :) Je to podle té slavné devadesátkové hry a ty se snad cítíš jako Roger Samms a chystáš se zpronevěřit peníze určené pro chod vlastního labelu Splash?!

Produkujem už nejakú chvíľu a mal som už aj pár pseudonymov. Nebol som však s nimi spokojný. Boli to slová, ktoré dobre zneli, ale nebolo v nich nič osobné, nič zo mňa. Vravel som si, že ak raz začnem ďalší projekt, to meno musí byť so mnou naozaj spojené. Mojo bola jasná voľba, keďže sa volám Mojík. Samo o sebe to ale nestačilo, musel to byť nejaký Mojo. A priznávam, že inšiprácia vychádzala z devedesiatkového herného hitu. Bad Mojo znelo
jednoducho najlepšie. :)

Splash Recordings má poměrně široký záběr a reaguje na všechny ty “nové styly“, takže zelenou tu má dubstep, nu rave, fidget a electro. Je pro vás právě tenhle záběr zásadní, nebo co je tím hlavním kritériem pro to, abyste se na vydání dalšího materiálu s autorem dohodli?

Splash Recordings je v prvom rade platforma pre prezentovanie talentovaných producentov z našich luhov a hájov, ktorých hudobná vízia sa zhoduje s našou, respektíve so smerovaním magazínu. Keďže ja a Dávid sme sami producenti, veľmi dobre si uvedomujeme dôležitosť vydavateľstiev, aj keď len internetových a ponúkajúcich hudbu zadarmo. Keď sme so Splashom začínali, nebolo tu jediné vydavateľstvo, ktoré by sa zameriavalo na takúto hudbu aj keď tu bolo množstvo producentov experimentujúcich so súčasným zvukom. Chceli sme im dať dôvod snažiť sa, či už prostredníctvom remixových ponúk, alebo prostredníctvom priestoru pre ich vlastné skladby. Chceli sme vytvoriť akýsi katalóg toho, kto u nás v tejto oblasti niečo robí a trochu ho spropagovať. Štýly, ktorým sa venujeme, sa stihli, za ten krátky čas čo fungujeme, posunúť, takže asi nie sú pre nás až také zásadné. Je to skôr nálepka, aby ľudia vedeli, čo približne majú od nás čakať.

Splash není jen label, ale i výborný internetový magazín... Kolik lidí momentálně čítá vaše redakce a máte stále o čem psát?

Náš magazín má v podstate dve časti – jednak je tu samotná stránka, blog prístupný cez www.splash.sk a potom je tu profil na facebooku. Facebook sa rýchlo vyvinul do samostatnej časti s vlastným životom rovnako dôležitým ako hlavná stránka. Hlavná stránka má skôr nárazový charakter, takže keď sa objaví nový zaujímavý článok, čítanosť vyletí na viac ako sto zobrazení denne. Profil na facebooku má update častejšie a má teda rovnomernejší
charakter zobrazení s viac ako 600 fanúšikmi v tejto chvíli. Možno niekomu tieto čísla neprídu ako veľký úspech, no keď sme pred viac ako rokom začínali, v takéto štatistiky sme ani nedúfali. Materiálu máme viac ako dosť, skôr je problém s časom. Naši čitatelia by určite privítali väčšie množstvo noviniek alebo článkov, no pri našom vyťažení už nestíhame toho pripravovať viac. Preto by sme radi náš tím rozšírili o ďalšieho redaktora, ktorého momentálne hľadáme.

Mám pocit, že Piano Tune z tvého EP Late Introduction se stala hodně úspěšnou věcí a že si k ní dýdžejové našli cestu a to nejen proto, že je u vás na Splash Recordings ke stažení zdarma. Nerveš si v tomhle případě vlasy, že jsi ji měl nejdřív zkusit nabídnout na nějaký zahraniční label a trhnout na ní pár euro, aby sis koupil další šikovnou mašinku do studia?

Hehe,  podľa ubúdajúcej pokrývky mojej hlavy by sa dalo súdiť, že ma to skutočne trápi, ale pravdu povediac - od začiatku som moje EP plánoval vydať na Splashi. Ani len som sa nezamýšľal nad tým, že by som ho mohol ponúknuť inému labelu. Som rád, že sa mi podarilo na našu značku prispieť kvalitným releasom a zároveň ukázať, že to so Splash Recordings myslíme vážne a že má zmysel u nás vydávať. Môj pocit je, že v dnešnej dobe je hlavnou úlohou vydavateľstiev propagácia, a preto môže byť niekedy lepšie vydať skladbu na free labeli, pokiaľ má silný promo list, (napríklad label Nightshifters) ako vydať na malom ale platenom labeli. Určite by som však rád vydal niečo aj v zahraničí, ale to budem riešiť až keď dokončím ďalšie EP.

Zvládáš všechno přes software a nebo máš velký sen na koupi nějakého analogového synťáku?

Som dieťa digitálneho veku. Začiatok mojej hudobnej dráhy je spojený s prvým počítačom, ktorý sme mali doma. Objavil som čaro trackerov, v tom čase ešte pomerne jednoduchých programov na tvorbu hudby a odvtedy to ide. Ale naozaj zaujímavé to začalo byť, až keď som sa dostal k programu Fruity Loops, v ktorom vlastne produkujem doteraz. Ovládam ho výborne, viem v ňom realizovať moje predstavy, a to je pre mňa úplne zásadné. Ale mohlo by byť príjemné mať nejakú hračku, skutočný synťák a tvoriť viac rukami ako len mysľou.

Teď je tvá vlastní muzika hodně divoká a energická, dokážeš si ale představit, že by ses někdy pustil i do dlouhých zadumaných ambientních kompozic pro účely nějakého konkrétního filmového snímku?

Toto je presne otázka, ktorú v sebe riešim už nejaký čas. Odpoveďou môže byť jeden z mojich posledných remixov pre Future Sound Of Petržalka, v ktorom som sa vydal trocha iným smerom ako v mojej ostatnej produkcii. Doteraz som kládol dôraz na to, aby moje skladby hlavne fungovali na parkete, ale postupne sa do centra mojej pozornosti presúva celková atmosféra skladby a pocit, ktorý vo vás zanechá. Môže to byť čímkoľvek – tým, že som starší, pretože cítim väčšiu otvorenosť u poslucháčov, alebo jednoducho preto, lebo som sa tejto oblasti ešte dostatočne nevenoval. Ale vždy som si predstavoval, že keď už nebudem mať čo povedať beatmi, vrhnem sa na ambient. Baví ma skúmať všetko, čo hudba ponúka.

Je pro tebe složitější udělat novou skladbu, nebo se pustit do remixu tak, aby byl z citlivého přístupu spokojen autor a zároveň i ty z novátorského pojetí a svěžího zvuku?

Paradoxne môžu hranice niekedy viesť k väčšej slobode. A naopak nepopísaný list papiera môže naháňať strach. Hranice, ktoré určí materiál na remix – nech už je to sampel alebo melódia z originálu – mi pomáhajú. Viem, že to sú časti, ktoré nemôžem zmeniť a teda na nich môžem stavať. Pri mojich vlastných skladbách môžem meniť akýkoľvek detail, čo – keďže som neuveriteľný perfekcionista – je často dôvod, prečo mi originály trvajú až príliš dlho. :)

Láska k osmdesátkám a k devadesátkám je z tvé produkce hodně cítit... Když bys dostal nabídku na remix od jmen jako Peter Nagy, Marika Gombitová, Miro Žbirka, Elán, Richard Müller, koho by sis nakonec vybral a proč?

Z tohto výkladu si vyberám Richarda Müllera. Jeho veci z 80tych a 90tych rokov sú ideálny materiál na remix – výborný vokál a zaujímavý inštrumentál je kombinácia, s ktorou sa dá skvelo pracovať. A môžem prezradiť, že na jeho skladby som už párkrát siahol, ale nič z toho nie je zatiaľ v publikovateľnej forme. Keďže však remixovanie je pre mňa skutočným potešením, viem si hravo predstaviť, že by som sa pustil do ktoréhokoľvek mena z hore uvedeného zoznamu. Posunúť hudbu spomínaných zoskupení do súčasnej podoby, je presne výzva, ktorú rád podstupujem!

I díky portálu SoundCloud se pořád nemůžu ubránit pocitu, že počet slovenských producentů je několikanásobně větší, než těch českých. Vidíš to stejně? A kdo z té naší scény tě teď momentálně baví a komu předpovídáš velkou budoucnost?

Hm, ja to práve v poslednej dobe vidím opačne. :) Na českej scéne je veľa mien, ktoré rešpektujem - ako napríklad Tvyks a Tuco, ktorí posúvajú celú scénu a niečo pre ňu robia. Veľmi zaujímavá skupina producentov sa venuje dubstepu (ako napríklad "náš" Dirty Little Toaster a ľudia okolo dubsteblogu). A mohol by som pokračovať ďalej a menovať ďalších, no rád by som spomenul producenta, ktorý je podľa môjho názoru zúfalo nedocenený. Brnenský Mickey The Kid má produkciu na fantastickej úrovni a verím, že sa od neho dočkáme ešte veľkých vecí!

U nás pořád slaví úspěch trance, nahoru se však dostal i drum´n´bass a na velkou párty už dorazí i 6000 lidí... Myslíš si, že je teoreticky možné, aby na tuhle muziku, kterou vydáváte a hrajete, taky jednou tanečníci zaplnili haly, nebo je automaticky předurčena pro menší kluby?

Bez akýchkoľvek pochybností môžem povedať, že táto hudba dokáže naplniť haly. V Amerike je napríklad electro house v podstate mainstream, dubstep napľňa haly po celom svete a ostatné štýly, o ktorých píšeme, majú v mnohých krajinách obrovské akcie s veľkou návštevnosťou (viď UK funky v Poľsku). O tom prečo to tak u nás nie je, sa dajú viesť dlhé diskusie. Ja som však optimistický, veci sa hýbu tým správnym smerom a s trochou šťastia má niektorý z nových štýlov šancu stať sa celkom populárnym.

Kde se u vás vlastně tahle muzika hraje? Zmiň nějaké kluby, kde je pro majitele důležitější, aby mělo místo svou vlastní tvář se specifickým zvukem než to, co zní na každém rohu a souběžně s tím i jistý přínos pro jeho peněženku...

Na Slovensku nemáme ani zďaleka na ružiach ustlané. V Bratislave je situácia ešte ako tak znesiteľná. Je tu Subclub (bývalý U.Club, kultový techno bunker pod hradnou skalou), NuSpirit Club (trendový klub zameraný na menej agresívnu hudbu), Radosť (menší podnik s hudobnou produkciou po celý týždeň s veľmi otvoreným postojom k novej hudbe) a momentálne sa veľa nádeje vkladá do nového priestoru KC Dunaj, ktorý ide za hranice bežného klubu smerom ku kultúrnemu centru. Metropola východu Košice ponúka dva
nádejné priestory – Tabačka Kultuurfabrik a Kasárne Kulturpark. Celkom pekne ožíva aj Nitra vďaka chalanom stojacim za Rezonation párty. A to je asi všetko, zvyšok Slovenska ak aj disponuje klubovým priestorom, tak sa takejto hudbe venuje skôr okrajovo.

Kdo tě ze zahraničních producentů loni nejvíc bavil a s kým by sis u vás tedy chtěl podat ruku?

Minulý rok bol pre mňa v znamení nového zvuku, ktorý sa dá označiť ako UK funky, či post-dubstep. V tejto oblasti bolo cítiť neuveriteľnú tvorivú energiu a experimentovanie. Zvuk tohto smeru ešte nie je presne daný a to umožňuje, aby sa v ňom miešalo veľa prúdov, nálad a postupov. Niečo podobné sa dialo v dubstepe, kým bol v plienkach a je to podľa mňa znak živého štýlu. Veľmi silne ma zasiahol Canblaster, jeho originálny prístup a ignorovanie konvencií mnou ako producentom priam otriaslo a donútilo prehodnotiť všetko, čo som doteraz urobil. Veľmi na mňa zapôsobila aj poľská scéna, konkrétne The Phantom, ktorý produkuje prvú ligu aj v porovnaní so svetovými špičkami.

Tvyks a Tuco přišli u nás v Čechách jako jedni z prvních s tím, aby se otevíračka klubu posunula na jedenáctou hodinu. Lidi stejně chodí až na půlnoc nebo v jednu, proč se tedy trápit hraním pro barmany. Jaká je situace u vás? Chodíte sa zabávať skôr?

U nás je to úplne rovnaké. Do jedenástej-dvanástej sú kluby prázdne. Ale je to pochopiteľné – ľudia vyrazia von už skôr, ale začnú inde. Či už preto, aby neboli celý večer na jednom mieste, alebo preto, že nie všetci z partie pokračujú do klubu a z mnohých ďalších dôvodov. Ja to plne chápem, aj keď ja som vždy na hudobné akcie chodil od začiatku, pretože som hudobný fanúšik a chcem počuť všetko...

A nakonec bychom to mohli trošku odlehčit... Kolik už jsi za svůj život spořádal muffinů? Nebo máš snad jinou oblíbenou pochoutku?

Aby som pravdu povedal, mal som muffin práve dnes na raňajky. Vždy pred nejakou akciou sa snažím raňajkovať to, čo má v názve, takže ani nechcite vedieť, čo zažívam pred našou rezidentnou párty Dead Horse. :)

Bad Mojo vystoupí již tento pátek 25.3. v MeetFactory na dalším pokračování rezidentní noci Tvykse a Tuca Muffin Muffin!

foto: archiv